Neapol_ulicky_mesta

Kampánia, Kalábria a Toskánsko za 8 dní – časť I.

Taliansko I. – Neapol, Vezuv, Pompeje, Torre del Greco

Od Nového roka dni plynuli ako voda a ja som si v apríli uvedomila, že som tento rok ešte neprekročila žiadne hranice. Chcela som len vypadnúť, bolo mi fakt jedno kam. Túžila som po poznávaní a nových zážitkoch. Akoby ma nachvíľu vesmír vypočul a prišla ponuka na roadtrip po Taliansku. Dovolenka, na ktorej som mala byť viac sama ako s niekým. Čo mi vlastne v tomto období celkom vyhovovalo. Len tak vypnúť a objavovať znelo priam ideálne.

A aj keď to u mňa nebýva zvykom, na túto cestu som nemala nič prelustrované, pomaly som ani nevedela, na akých miestach sa ocitnem a kde budem nasledujúce dni prespávať. Všetko sa dialo tak povediac za pochodu. Vedela som len, že idem na osem dní preč, za niečím novým, a to vo mne vyvolávalo pocity šťastia.

Po 14 hodinovej ceste autom sme zakotvili v mestečku Torre del Greco v historickej vile zo 17. Storočia, Villa Vesuviana s terasou s nádherným výhľadom na more, na ktorej by bolo hriech nedať si raňajky či večerný pohár vína a sledovať pritom hviezdy na oblohe. Problém nastane až vtedy keď zistíte, že domáci taliani o ôsmej ráno na raňajky a otváranie stánkov s ovocím ešte ani nepomysleli. Avšak pri rannej prechádzke sa mestečko pomaly prebúdzalo a kaviarne začali rozvoniavať vôňou rannej kávy či pečiva.

Vezuv

Nejakých 7 km od nášho mestečka sa nachádzal Vezuv ( Monte Vesuvio ), ako jediná činná sopka Európy vysoká 1 279 m. Autom sa dokážete vyviesť pomerne vysoko na parkovisko avšak potrebujete na to istú dávku odvahy keďže cesta je kľukatá a úzka. Väčšina, ako som si všimla, si skôr zaplatila cestu autobusom alebo si to dali peško ako ja. Po asfaltovej ceste to priemernou chôdzou trvalo tak 15 – 20 minút až k predajni lístkov.  Vstup do areálu sopky stál 10 eur, a tak sa začal ďalší 2O minútový výstup na jej vrchol po ceste posiatej sopečným prachom lemovanej zábradlím z drevených kolov.

Cesta_na_vezuv_sopku

Ak vám vyjde počasie, čakajú vás prekrásne výhľady či už na mesto Neapol alebo priamo do krátera sopky. Mne však cestu skrížili chumáče bielych mrakov, a tak som sa aspoň akého takého výhľadu do kráteru sopky dočkala o hodinku neskôr, keď mraky začali ustupovať a čiastočne ho odkryli. Na vrchol však vedie aj iná cesta, a tak si kľudne môžete spraviť 3 – 4 hodinovú túru.

krater_vezuv_sopky_Taliansko
Vezuv_sopka_taliansko

Tak či onak, Vezuv bol krásny a cestu na vrchol som si dosýta vychutnávala.

Vyhlad_z_Vezuv_sopky

Neapol

Keďže Vezuv nebol výlet na celý deň, vlakom sme sa presunuli omrknúť večerný Neapol. K tomu sa tu ( cháp štadión San Paolo s kapacitou 60 249 divákov ) práve odohrával futbalový zápas Neapol – Turín a tak nebolo divu, že som cestou stretla aj slovenských fanúšikov Mareka Hamšíka.

stadion_San_Paolo_Neapol_Taliansko

Inak, ani sama neviem ako na mňa samotný Neapol pôsobil. Z jednej strany špina a odpadky na každom kroku z druhej úzke uličky dotvárané detailmi zo života domácich, malé obchodíky a zmrzlinárne na každom kroku či kostol na námestí Piazza del Gesú nuovo, La chiesa del Gesù Nuovo  „Kostol Nového Ježiša“. Atmosféru tohto mesta a spleť rušných ulíc proste treba zažiť. K tomu nie je nikdy na škodu dať si pizzu a hlavne keď sa nachádzate v meste zrodu tohto gastronomického „zázraku“ v minulosti nazývaného aj „jedlo chudoby“. Práve v blízkosti Neapola z mäkkej mozzarelly, čerstvého oregana a paradajok vznikol ten pravý originál s talianskými farbami.

Namestie_Piazza_del_Gesú_nuovo_neapol

Milujem kostoly. Nie, žeby som bola špeciálne veriaca, ale tieto miesta sú pre mňa tak dychvyražajúce, že sa nikdy neviem vynadívať. Tie kresby, okná, sochy, stropy tá majestátnosť. Vedela by som sa v ňom prechádzať hodiny a obdivovať. Trošku viac „prečančaný“, no aj napriek tomu dokonalý.

kostol_La_chiesa_del_Gesù_Nuovo_Neapol
Neapol_city_
Neapol_city_
Neapol_city_

A tak sa po tomto meste človek túlal a túlal až tak, že nám odišiel aj posledný vlak. Vtedy už neostávalo nič iné len investovať do taxíkára, ktorý vás ochotne odvezie 12 km za výhodných 60 eur ( 2x do smiechu nebolo nikomu ).

Neapol_ulicky_mesta

Torro del Greco

Tretí deň sme sa ešte vybrali pozrieť samotné Torro del Greco a život domácich pri mori. Rybári si hneď z rána šli zaloviť a rovno z lode ukotvenej v prístave predávali čerstvé ryby, aby to mohli otočiť znova. Do stánku s rybami nás stiahol rovno aj domáci, k čomu sme dostali výklad snáď o všetkých rybách v ponuke.

Rybar_v_torro_del_greco
Toro_del_Grecco_mesto
Toro_del_Grecco_mesto

Pompeje

Potom sme sa zbalili a vyrazili 7 km do významného archeologického náleziska zapísaného medzi pamiatkami UNESCO, Pompejí. Miesto v minulosti zaliate lavínou kamenia a roztavených hornín ktoré sa zosúvali po svahoch Vezuv rýchlosťou približne 100km/hod. dodnes vyvoláva hrôzu ale aj obdiv zároveň. Mesto bolo oveľa väčšie než som si predstavovala. Obsahovalo azda všetko od malieb na stenách, nedotknutých chrámov, sôch, kamenný amfiteáter, archeologické náleziská či samotné skamenené telá mŕtvych v tých najrôznejších polohách. Cena vstupenky nakuknutia do histórie vás vyjde 15 eur/ 9 eur zľavnený, avšak na tomto mieste by ste dokázali stráviť aj 4 hodiny.

Pompei_Taliansko
Pompei_Taliansko

Aj keď mnoho ľudí sa dokázalo zachrániť, mnoho z nich 24. augusta roku 79 zahynulo . A práve tieto sadrové odliatky sú spomienkou na tých, ktorých Vezuv v ich vlastnom meste pochoval. K tomu Pompeje odkrývajú aj v súčasnosti ďalšie telá. Pár dní po našej návšteve bola nájdená nová kostra asi 35 ročného muža, ktorý skonal pod 300 kg vážiacim blokom kameňa.

Pompei_Taliansko

Ďalšie dni už pokračovali na slnečnej pláži mestečiek Tropea a Scilla v čižme Talianska, ale o tom až v tomto článku:

 

Add a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *