Neďaleko Tatier, v Pieninskom národnom parku, odporúčam každému turistovi navštíviť Červený kláštor a vyskúšať splaviť rieku Dunajec na drevených goralských pltiach. Aspoň pre mňa to bol krásny zážitok a tak tento tip na výlet posúvam aj k vám. Hoci som splav absolvovala ešte začiatkom septembra aj keď sa na blog dostáva až teraz, myslím, že bude top práve v jarnom počasí. A práve tento aprílový týždeň otvárajú svoju ďalšiu sezónu ktorá bude trvať do polovice októbra.
Pieninský národný park, PIENAP, patrí medzi najviac navštevované regióny v rámci Slovenska. A niet sa čo čudovať, keďže jeho okolie poskytuje neskutočne veľa možností ako stráviť deň v lone krásne prírody, či už oddychom, aktívnym športom alebo cestou za kultúrou v mnohých okolitých múzeách a hradoch. My sme si tentokrát vybrali zážitkovú plavbu Dunajcom a teda oddych spojený s poznávaním histórie. Práve Dunajec tvorí štátnu hranicu medzi Poľskom a Slovenskom v dĺžke 18 km a tak si miestami môžete povedať že ste prekročili naše hranice.
Plavba Dunajcom trvá tak hodinku a pol. Splavovaním prejdete kľukatou tiesňavou dlhou asi 10 km. Počas nej vám pĺtnik v kroji, ak trafíte toho istého, porozpráva nielen zaujímavosti o okolitej prírode, ale aj vtipy, na ktorých už sa za jeho kariéru nasmialo nemálo ľudí. Pre mňa boli celkom účinné aspoň k tomu, aby som sa nesústredila na miestami rozbúrenú rieku a verila plťkám poskladaným z dreva, ktoré sa po každom splave rozkladajú a skladajú ako kocky lega. Kocky, s ktorými sa hrávajú častejšie ako som sa hrala v detstve ja s tými svojimi.
Na jednej pĺťke je okrem dvoch pĺtnikov ďalších 12 ľudí. A tak si len sedíte, počúvate, necháte sa omočiť vodou, kocháte sa krásami prírody a po hodinke vystúpite. Výstup sa koná priamo pod turistickým centrom so suvenírmi, kde vás už budú čakať aj fotografi s vašou fotkou.
ZAUJÍMAVOSTI:
- Dominantou Pienin, ktorú vidíte už z pĺťky sú Tri koruny.
- Najužším miestom Dunajca je Jánošíkov alebo Zbojnícky skok, ktorý je široký 10 m a hlboký 12 m.
- Na jednom mieste sa na hladine nachádzalo viac peny. Dôvodom bol rozpustený vápenec od ktorého vzniklo aj pomenovanie Pieniny – peniaca sa voda.
- Vrch Holica obsahuje 7 strechovitých skál – hovorí sa pri ňom o 7 skamenelých mníchoch, ktorých skamenenie bolo trestom za otrhnutie bohom zakázanej rastliny.
- Vrch Facmiech – miesto, kde sa rieka zatáčala o 180°.
- Najpomalší úsek rieky sa nazýva Lenivé. Na brehu stála krčma. Už si len domyslieť prečo.
- Najkrajšou skalou Pienin je Sokolica. Tá je spojená s turistickým chodníkom s troma korunami.
- Niekedy slúžila rieka na splavovanie kupcov či rôznych druhov tovaru. Až do dnešných čias sa uchytil aj tradičný symbol pĺtnikov, a to pĺtnický klobúk, ktorý je zdobený mušličkami – koľko splavov, toľko mušličiek.
AKO SA DOSTANEM SPÄŤ K AUTU?
- Pešo. 10 km dlhým turistickým chodníkom oproti toku rieky
- Rovnakým chodníkom s požičaným bicyklom. Ten stojí na trase (Lesnica – Červený Kláštor) cca 4 €. Inak je možné si požičať bicykel aj na voľné jazdenie kde 1 hod. vyjde na 2 € a požičanie na celý deň do 17 hod. vyjde na 10 €.
- Minibusom. Ten stojí vyššie, v dedinke Lesnica. Cesta ním vyjde okolo 4 €/os. Prejdete 18 km (cca 20 minút) a dovezie vás až na parkovisko.
PRAKTICKÉ RADY A TYPY:
- Splavovanie organizuje viacero spoločnosti, či už na našej alebo poľskej strane. Stačí si len vybrať.
- V blízkosti sa nachádza aj Penzión Pĺtnik s reštauráciou. Vrelo odporúčam. Varia chutne, za ľudovú cenu a s výhľadom na Dunajec.
- Parkovisko je hneď pri penzióne ( 3 €/deň )
- Sezóna je od 15.apríla do 30.októbra, denne od 8:00 do 17:00
- Cenník plti: Dopelý – 14 €, študenti a dôchodcovia – 12 €, deti do 12 rokov – 7 €.
- Ak sa na to cítite, rieku môžete zdolať aj na kanoe, rafte či kajaku.
- Ak sa rozhodnete zotrvať dlhšie, bicykle sa dajú požičať nielen na cestu späť, ale aj na výlety do Pienin.
- Počas splavu vás na moste fotia, tak sa nezabudnite usmievať. Na konci si fotografiu za 4 € môžete na pamiatku aj zakúpiť.
V OKOLÍ SA NACHÁDZA:
- Národopisné múzeum s kartuziánsko – kamaldulským kláštorom z roku 1319, v Červenom Kláštore. Svoje pomenovanie získal podľa červenej krytiny na strechách. Kartuziánsky mnísi z tohto kláštora sa venovali najmä prepisovaniu kníh, rybolovu a vareniu piva. Od 18 storočia obývali kláštor mnísi Kamalduli, ktorí sa medzi sebou nemohli ani rozprávať. Tí sa venovali hospodárstvu, včelárstvu či zbieraniu liečivých rastlín. Kláštor je známy najmä v spojitosti s mníchom Cypriánom, zberateľom liečivých rastlín.
- Zrúcanina hradu Czorsztyn, Poľsko
- Zrekonštruovaný zámok v Niedzici, Poľsko
